V mojom okolí sa nachádzajú minimálne traja ľudia, ktorí si túto reláciu nenechajú určite ujsť.
V ich rodinách sa preto so železnou pravidelnosťou zasadá k obedu presne o dvanástej, ani o minútu neskôr. Tieto ženy chystajúce nedeľný obed sa musia snažiť, aby bolo jedlo pre hlavu rodiny včas navarené. Stále ako za čias našich babičiek. No a keď si potom o trinástej do horúcich televíznych kresiel sadajú politici, títo muži si vo svojich obývačkách sadajú do kresiel spolu s nimi. Ženy samozrejme zostávajú v kuchyni. Aby nerušili.
A potom to začína. Politici vedú prázdne reči /poväčšinou/ a doma v obývačke počuť monológ hlavy rodiny. Alebo je to rozhovor s obrazovkou? Ako relácia naberá na obrátkach, tak sa stupňuje atmosféra pri telke. Keď sa urážajú politici, domáci pán vždy jednému drží stranu a obhajuje ho. Našťastie, lebo čo keby do štúdia zavolali politikov z jednej partaje? Už by to nemalo ani sledovanosť, ani doma by nebola pravá nedeľa. A keď verejní činitelia prejdú k skákaniu si do reči, hádajú sa, tak v obývačkách tiež počuť nadávky, aj oplzlé reči. Vtedy si muž spomenie, že má doma aj manželku, ktorá mala dovtedy vstup zakázaný. K riadom jej kričí, že: „Počula si, čo ten …. povedal?“ Jasné, že počula, ale z rečí politikov sa jej svet /jej kuchyňa/ predsa nezrúti, tak je ticho. Nieže by sa o politiku nezaujímala, ale jej hlas do neba nedoletí. A ona to vie, tak si nebude kaziť nedeľu.
Relácia sa skončila. Emócie už opadli, chlap vitaj v realite. Ale on ešte nechce byť v realite. Športové typy môžu ísť na pivo alebo futbal, samozrejme bez manželky. Tie zážitky treba predsa s niekým prebrať. Rodinné typy môžu ísť na návštevu alebo do prírody s deťmi. V horšom prípade do nákupného centra. Tí ostatní ostávajú doma v papučiach a skúšajú to rozdebatovať so ženou. Politika je predsa dobrá téma na nedeľné popoludnie. To však už žena umyla riady a odchádza ona. Do nákupného centra. Nedeľa práve začala.